Centrum Harmony

Ludia majú rôzne problémy. Ak si s nimi nevedia rady, zájdu za lekárom, ak ani ten nepomôže, hľadajú iné riešenia. Často aj také, o ktorých nikdy ani len neuvažovali. A hoci je 21. storočie, ľudia stále častejšie siahajú po netradičnejších metódach. Napríklad vyskúšajú cestu do svojich minulých životov – regresiu (regresná alfa terapia). Lebo nie je dôležitá metóda, ale vyriešenie problému. Pomocou regresie sa totiž človek dostane k jadru svojho problému a tým, že ho znova prežije, ho dokáže odstránit.

„Regresia je hĺbková terapia,” vysvetľuje košická terapeutka Eva Fábiánová. „Počas nej je klient v alfa hladine. Často si to ľudia mýlia s hypnózou, ale to nie je hypnóza. Regresia nemá vedľajšie účinky, ani sa ešte nestalo, a ani sa nemôže stat, že by sa niekto nevrátil. Počas regresu terapeut vedie klienta do minulosti. Vieme, že všetky udalosti a informácie máme uložené

v podvedomí. Všetko je zakódované. Všetko, co prežívame, pôsobí na nás na emocionálnej úrovni. Väčšinou sa zablokujú emócie. Počas regresu sa pracuje na emocionálnej úrovni, preto môžeme odblokovať hlavne emocionálne bloky, ako napríklad strach z niečoho, vzťahové problémy, atď. a vlastne veľa vecí, keďže skoro všetko prežívame emocionálne. Absolvovať regresiu môže každý. Neodporúča sa jedine ľudom, ktori majú epilepsiu alebo veľmi vysoký krvný tlak a detom do 15 rokov.”

Túto terapiu nerobí pani Eva každému. Musí byt na to konkrétny dôvod. Ci už problémy vo vzťahoch, neúspech, nízke sebavedomie, uzavretosť alebo rôzne fóbie z pavúkov, ľudí alebo výšok. Často máva aj prípady, na ktoré už ani medicína nestačí. Ak žene povedia lekári, že nemôže mat deti, ona urobí všetko pre to, aby ich mat mohla. Hoci to znamená lahnút si pod ruky terapeuta a „cestovať” svojimi minulými životmi, aby odhalila, kde sa stal problém. Aby to znovu prežila a odblokovala. „Samozrejme, nie všetko sa dá vyriešit a ani regres nie je čarovný prútik. Klient tak isto potrebuje spolupracovať a pracovať na sebe.”

Počas samotného regresu terapeut rozpráva a tým vedie klienta do hladiny alfa. Je to uvoľnený stav. Človeka treba najprv upokojiť. Potom ho Eva vedie hlbšie do podvedomia a stále mu hovorí, co má robit. Niekto vidí všetko, niekto len cíti. Základ je prežit to znovu. Aby sa to odblokovalo. „Postupne sa zastavíme najprv v tomto živote a potom ideme až do minulých životov. Obvykle nestačí jeden regres. Niekedy treba absolvovať aj dva, tri, samozrejme, v určitých časových intervaloch. Klientovi terapeut počas regresu dáva otázky, na ktoré on odpovedá. Niektorí vidia všetko, sú aj prípady, keď nič nevidia, ale emocionálne to prežívajú, a to je to hlavné.”

Všetci si niečo ťaháme z minulých životov, co ešte potrebujeme riešit. Keby sme už nemali co riešit, už tu nemusíme byt. „Samotný návrat do minulých životov prežíva každý inak. Boli takí, ktorí to zvládli v pohode, iní veľmi plakali, triasli sa, bolo pre nich ťažké íst ďalej. Ked sa napríklad dostanú do jedného zo životov, ktoré žili počas vojny a strieľa sa tam, je to ťažké. V regrese totiž človek prežíva aj fyzickú bolesť. Všetko musí prežit znova, aby to zlé dokázal v sebe odblokovať. Samozrejme, nie je to vždy až také intenzívne.”

Absolvovat regres nie je jednoduché hlavne po psychickej stránke. Mnohí ludia môžu mat strach, hlavne z toho, že sa nepreberú, lebo si myslia, že regres je hypnóza. Strach však nie je namieste. Hladina alfa je bežný stav, ktorý zažíva každý clovek. Je to stav, do ktorého sa dostávame tesne predtým, než zaspávame. Po zobudení z regresie si ludia pamätajú všetko, co pocas nej zažili. Vtedy sa im velmi tažko rozpráva a pani Eva ich musí nechat chvílku sa upokojit. Dá im ešte potrebné inštrukcie co dalej a odchádzajú. Po regrese pracujú energie ešte 21 dní a v tomto case by sa mali udiat zmeny.

Regres je pre mnohých nieco imaginárne. Neveria, že clovek má za sebou nejaké iné životy. Iným, naopak, táto teória nepripadá až tak pritiahnutá za vlasy. „Raz ku mne prišla žena, ktorá nemohla mat deti. Nerozumela preco,” spomína pani Eva na jeden z prípadov. “Šla do regresu a v jednom z minulých životov zistila, že mala vela detí a nejako to s nimi nezvládala. Opustila ich. Potom šla dalej, hlbšie do svojich životov a v tom dalšom bola velmi bohatá grófka, ktorá svoje dieta utopila. V tomto živote teda nemôže mat deti. Teda nie Boh nás trestá, ale sama sebe neodpustila to, co robila. Ona mala odmalicka pocit, že nechce mat deti, lebo si to nezaslúži. Mala 35 rokov a chcela ich mat, no mala vytvorený blok. Predtým absolvovala tri umelé oplodnenia, dostala hormóny, nic nezabralo. Výsledok po regrese – dve deti…”

Dva skutocné príbehy Košicanov, ktorí sa vdaka regresnej terapii pozreli daleko do svojej minulosti

V minulých životoch žil v Atlantíde, zabil otca a bol mníchom v Tibete

Adrián (23) mal 18 rokov, ked sa rozhodol pre regresnú alfa terapiu. „Skoncil som strednú školu a nevedel som, co dalej so svojím životom. Dopadlo to tak, že som chcel plnit sny iných ludí. Chceli mat zo mna lekára, tak som chcel íst tam, no mal som akoby nejaký blok. Tak som šiel na prírodovedeckú fakultu, ale ani tam to nebolo pre mna ono. Nechal som to. Potreboval som nakopnút, ktorým smerom íst.”

Jeho druhý problém bol zvláštny „dar”. Zacalo sa to niekedy na strednej škole. Videl veci, ktoré iní nevideli a nevedel sa s tým vysporiadat. Obcas sa mu totiž stane, že vidí budúcnost, niekolko minút dopredu. Vie, co sa stane a potom to naozaj príde. „Nenávidel som to a chcel som sa toho za každú cenu zbavit. Chcel som byt normálny. Bál som sa toho a mal som z toho nocné mory. Môj problémom bola aj silná averzia proti krestanstvu a náboženstvu ako celku. V pani Fábiánovej som videl nejakú cestu, akoby som to všetko mohol pochopit a vyriešit.”

Kým pani Jana videla výtah, Adriánovi sa zdalo, akoby do jednotlivých obrazov iba rovno „skocil”. „Prvý skok si velmi nepamätám, viem, že som sa ocitol niekde v Tibete, asi 500 a viac rokov dozadu. Bol som mníchom. Videl som ako fungovala tá civilizácia, aké vedomosti mala. Naša dnešná fyzika sa môže skryt. Nepocul som nic, mal som len také prerušované obrazy. Vo viacerých skokoch to boli iba útržkovité obrazy.”

V dalšom skoku, ktorý bol asi 2 000 rokov dozadu, odhalil Adrián svoju averziu proti krestanstvu. Bol to pre neho obrovský šok. „Videl som totiž, že celá myšlienka pôvodného krestanstva je úplne iná, ako sa praktizuje dnes. Väcšinou sú ludia klamaní v tom, aké zmeny sa v Biblii urobili. Krestanstvo ako také je úžasná myšlienka, no bolo tam mnoho dodaných vecí ludmi, ktorí boli pri moci. Vtedy som si zacal uvedomovat tie fakty a dnes sa mi s nimi lahšie žije. Kým som tam bol, nemôžem povedat.”

V inom živote sa Adrián našiel v starovekom Egypte. Spomína si na pyramídy. Na jednej z nich stál a okolo boli ludia. Další život bol spojený so starou, ale o to vyspelejšou civilizáciou. „Bola to Atlantída. Pamätám si kryštály, ktoré tam fungovali ako dnešné pocítace. Do nich ukladali dôležité informácie. Kryštál som niekomu podával a nechtiac som spreneveril nejaké informácie. Následkom bolo, že ma v iných životoch ludia oklamali. V Atlantíde som sa videl aj na nejakej zvláštnej vesmírnej lodi. Bol som jej konštruktérom. Na konci som videl zemegulu a na nej na rôznych miestach a pohoriach svetlá. Vedel som mená tých pohorí. Nepoznal som ich, no potom som si ich zapísal. Ked som pozrel na mapu, naozaj som ich našiel. Ktovie, ci tam teda ozaj nieco z Atlantídy je?”

Adrián sa dostal aj do života, v ktorom chladnokrvne, bez akéhokolvek pocitu zabil svojho otca, lebo chcel získat trón. Videl aj svoj celkom prvý život. Zem ešte nebola vychladnutá a kdesi hore bolo zopár duší. Medzi nimi aj Adriánova. „Mali sme biele rúcha, previazané zlatými opaskami. To bol pre mna tiež velký šok a bolo to také reálne, že ked zavriem oci, ešte dnes to vidím. To sa nedá zabudnút.”

Co mu to celé dalo? „Už viem, cím chcem byt. Na vysokej škole úspešne a bez problémov študujem jazyky. Predtým by mi to ani nenapadlo. Tiež sa mi dnes stane, že sa sám dokážem preniest do minulého života. Nie však cielene. Ked prežívam nejakú emóciu, objaví sa mi nejaký obraz z minulého života, v ktorom som podobnú emóciu prežil. Všetko je to silnejšie, intenzívnejšie, no už to všetko lahšie znášam.”

Zistil tiež, odkial sa vzali jeho schopnosti. „Nadobudol som ich v tých životoch, preto ich teraz mám. Predtým bol svet iný, ludia mali rôzne schopnosti, vedeli si cítat myšlienky, komunikácia bola bez komunikacných prostriedkov. Iba sme na to všetko zabudli. Moje schopnosti nezmizli, ale ja som sa s nimi naucil žit,” dodáva Adrián.

Bola zvedavá, no strach nemala

Pani Jana (55) sa rozhodla pre regresnú alfa terapiu jednak zo zvedavosti, jednak pre problémy s fajcením. Navyše vyriešila aj problém, o ktorom vedelo iba podvedomie. “Prvotný problém bol ten, že som chcela prestat fajcit. Fajcila som takmer dva roky, desat – jedenást cigariet denne,” spomína. “Bola v tom možno aj zvedavost, lebo som o regresnej alfa terapii cítala. Chcela som to hned, nemala som strach a ani som o tom dlho nepremýšlala.”

Pod vedením pani Evy, ktorá hovorila, co má robit, ako dýchat a co si predstavit, nastúpila Jana do pomyselného výtahu. “Ten je ako taká casová priamka, po ktorej sa ide naspät k narodeniu i dalej. Ja som to ovplyvnit nevedela. Výtah sa vždy zastavil v tom roku života, v ktorom sa nieco stalo a ja som tam potrebovala nieco vyriešit. V tomto živote som zastala dvakrát.”

Pani Jana pokracuje, že sa tam riešili problémy s kolegami, o ktorých ani nevedela, že sú. “Výtah sa zrazu otvoril. Vystúpila som a problém sa objavil v podobe osoby, ktorá má so mnou nejaký problém. Boli tam dvaja moji kolegovia a tam sa to riešilo. Ja som bola v strede, akoby v bubline, oni okolo mna. Cítila som obrovský strach. Vtedy som zacala prvýkrát z toho strachu plakat. Nepátrali sme, preco tí konkrétni ludia na mna v tomto živote útocili. Podstata bola nie
v tom, preco to robia, ale že im mám odpustit. Pani Eva mi hovorila, ako to mám urobit, ako na to mysliet, cez srdce.”

Nebolo to lahké, ale napokon to Jana zvládla. Vtedy, ked si naozaj v srdci pomyslela, že im odpúšta, ludia zmizli a ona nastúpila spät do výtahu. Dalšia zastávka bola v jej ôsmich rokoch. “Údajne som vtedy mala nejaký problém s mamou, ktorá v case môjho regresu už nežila. Neviem, co to bolo, iba viem, že to bol problém vo mne. S mamou som to vyriešila. Videla som to velmi jasne, akoby bola moja mama živá. Bola s otcom, ktorý už tiež v tom case nežil. Držali sa za ruky a šli smerom ku mne. Vtedy nastala u mna druhá vlna placu,” spomína a dodáva, že vlastne celý regres preplakala.

Na tejto zastávke sa dozvedela, že mama prišla s otcom, lebo sa bála, že jej dcéra jej neodpustila isté veci, ktoré jej ako matka urobila. “Nejakým spôsobom mi ublížila a ja som jej vtedy neodpustila. Teraz som tak v momente urobila. Pani Eva mi vysvetlila, že aj ich odchod, nie chrbtom ku mne, nieco znamenal. Celom ku mne pomaly cúvali. Bolo to dobré znamenie.”

Znova nasledoval nástup do výtahu. Až na tejto dalšej zastávke sa pani Jana dostala ku korenom problémom s fajcením. “Vystúpila som niekde v stredoveku. Objavila som sa na rínku, aké sa dajú vidiet v rytierskych filmoch. Hurhaj, behajúce kone a poulicní predavaci predávajúci svoj tovar. Videla som nízku starenku, asi 70-rocnú, gulatuckú, s košíkom na rukách. Predávala bylinky. To som bola ja v predchádzajúcom živote. Do súcasného som si z neho doniesla spojitost s bylinkami a s tabakom. Preto mi to v tomto živote ostalo.”

Ako to mala vyriešit? Pani Eva jej povedala, aby v myšlienkach spálila košík s bylinami, aby tú spojitost pretrhla. “Moja štvrtá zastávka bola niekde vo ‘vyšších sférach’. Videla som okolo seba vela rúk. Boli to chorí a ja som ich liecila. Bola to moja životná úloha – liecit.”

Ako napokon Jana zistila, fajcenie nebol až taký problém oproti tomu, co všetko “tam” zažila a vyriešila. Hlavne problém s mamou, ktorého vyriešenie jej velmi ulavilo na duši. Další problém, ktorý sa vyriešil, bol ten s kolegami. Všetko sa upravilo. “Už na druhý den sme sa
k sebe správali inak. Kolega sa mi po niekolkých týždnoch priznal, že ani on nevie, cím to je. Akoby sme sa inác na seba pozerali. Nevedel to definovat. A fajcenie? Fajcím o polovicu menej ako vtedy a nie je to už také silné. Niekedy fajcit vôbec nemusím, nemám už takú silnú potrebu zapálit si.” Okrem toho po regrese objavila pani Jana v sebe isté nové schopnosti. Aké? Liecitelské.

Cítajte viac: eva-fabianova-pomaha-ludom-odblokovat-emocionalne-bloky-z-minulych-zivotov