Centrum Harmony

Často počujeme radu, aby sme sa zbavili EGA. Je to však vôbec možné? Čo vlastne znamená ego. Ego je súčasťou nášho bytia. My nemôžeme a ani sa nemáme zbaviť nášho ega, lebo práve pomocou ega sme tým, kým sme. Je však dôležité to, aby bola rovnováha medzi egom a dušou. Medzi egom a cítením – čiže srdcom. To znamená, že budeme vedieť nielen to, kým sme, kde je naše miesto a čo chceme, ale budeme to aj cítiť a to bez potreby povyšovať sa nad niekým alebo niečím. Dôležité je to, aby sme sa snažili práve o to, aby sa vytvorila v nás dokonalá rovnováha, lebo kde je rovnováha, tam nie je stres, ale je tam dokonalosť. Existuje  niekoľko základných krokov, ak chceme prekonať to naše ego.

1.    Prestaňme hodnotiť druhého. – Ako ste si už aj všimli, ako náhle stretneme niekoho, hneď sa zapne naše ego a začíname hodnotiť toho druhého. Pekne si povieme (nahlas, alebo len čisto pre seba) aký je. Hneď ho hodnotíme, a to bez toho, aby sme ho vôbec poznali. Povieme si čo je na ňom dobré, čo zlé, a že vlastne ani nie je sympatický, určite je aj arogantný….atď. No to všetko vychádza z nášho ega. Naučme naše ego spolupracovať.

2.    Vzdajme sa potreby vyhrávať. – Naše ego má potrebu neustále vyhrávať. To je jeden z dôvodov, prečo vstupujeme do hádky. Keď vyhrávame nad tou druhou osobou, naše ego je spokojné. Mali by sme sa porovnávať len samy so sebou. Každý potrebuje urobiť nejaký posun, ale len v porovnaní so sebou. Nikdy sa neporovnávajme s inou osobou, keďže všetci sme jedineční, je zbytočné, aby sme sa porovnávali, aby sme medzi sebou súperili. Všetci sme dobrí v niečom inom. A práve to by sme mali nájsť.

3.    Vzdajme sa potreby mať pravdu. – Všimli ste si, že niekedy bojujeme napriek tomu, že už dávno nám došlo, že nemáme pravdu? Chceme mať pravdu, chceme vyhrať hádku za každú cenu. Ale prečo? Je dobré si uvedomiť, že to chce iba naše ego. Vzťahy sa ukončia kvôli tomu, lebo nikto nechce pustiť a egá bojujú. Keď dovolíme, aby ten druhý mal pravdu, alebo aspoň to necháme tak, jedine vtedy sa môže spojiť s niečím vyšším, čo nám dodá pocit ozajstného šťastia.

4.    Prestaňme túžiť po pocitu nadradenosti. – Nadradené nad ostatnými chce byť iba naše ego. A prečo je nebezpečné túžiť po nadradenosti? Preto, lebo ako náhle máme pocit nadradenosti, automaticky strácame pokoru. Ak však niekto nemá v sebe pokoru, pohŕda ostatnými, povyšuje seba a prevláda jeho ego. Takýto človek nikdy nebude spokojný, lebo bude v zajatí ega. Bude neustále súperiť a žiť v strachu, aby nestratil svoju pozíciu. Dôležité je teda mať v sebe pokoru a cítiť lásku k ostatným.

5.    Nechcime neustále viac a viac, ale ani menej. – To, že chcieť len veľa a veľa všetkého nie je dobre, lebo v prijímaní a dávaní by mala byť rovnováha, to už vieme všetci. Veľa ľudí si však myslí, že keď nebudem mať nič, a nebudem chcieť nič, tak som skromný. Zabúdame na to, že to je tak isto hra ega. Urobí z Vás obeť. Môžete sa hrať na svojom pieskovisku a plakať nad sebou a ľutovať seba,..a ešte sa budete aj porovnávať s ostatnými, že oni koľko veľa chcú,..ale že Vy, aký ste dobrý J. V dávaní a prijímaní má byť rovnováha. Mali by sme dokázať dávať, ale aj prijímať – dary, ale aj peniaze za svoju prácu. Veď to všetko je energia.

6.    Nehodnoťme ani seba. – Nestotožnime seba so svojimi neúspechmi. Neúspech aj tak neexistuje. Sú to životné skúsenosti. Život je veľká škola, kde sa neustále učíme. Keby sme všetko vedeli, tak už by sme nemali tu čo robiť. Je zbytočné stotožniť seba s neúspechmi, ktoré prežijete, lebo tým sa automaticky dostanete do bludného kruhu, kde neustále budete ničiť seba rôznymi výčitkami.

7.    Prestaňme sa snažiť vyhovieť ostatným. – Ako náhle sa snažíme vyhovieť ostatným, začíname hrať ich hru a zabúdame na seba. Prestaneme žiť. Žijeme život podľa scenára inej osoby. Nemôžeme predsa vyhovieť každému. Dôležité je to, aby sme žili v rovnováhe sami so sebou. Aby ste boli šťastní. Nech človek chce akokoľvek „dobre“ tomu druhému, bude na neho nútiť iba to svoje, to, čo by mal robiť práve on. Nemôže totiž vedieť, čo ten druhý potrebuje. Môže on vedieť či potrebujem aby ma pohladkal, alebo práve opak, aby mi dal facku (možno práve to ma naštartuje)? A práve preto sa nesnažme vyhovieť iným a žiť život podľa nich. Je to Váš život. Raz, keď spätne budete hodnotiť svoj život, nebudú platiť výhovorky typu „ale to chcel on“, lebo je to Váš život. Nezabudnime, že kto čo zaseje, to aj zožne!

(c) 2013 Autor: Eva Fábiánová  Všetky práva vyhradené